(zdroj:iliteratura.cz) Život po francúzsky je úspešný francúzsky román z roku 2004, za ktorý autor Jean-Paul Dubois dostal cenu Prix Femina. Hlavnou postavou a rozprávačom je Paul Blick, na pozadí ktorého života a rodinných vzťahov autor mapuje 2. polovicu 20. storočia vo
Francúzsko i vo svete a spoločenské a politické zmeny, ktoré sa počas tejto historickej éry odohrali. Paul na svoj život pozerá s až lakonickým odstupom, ktorý vyzdvihuje banálnosť ľudskej existencie a stratenosti jednotlivca v dave podobne "nedôležitých" jedincov.
Jean-Paul Dubois, autor tohto románu, sa narodil v roku 1950 v Toulouse, vyštudoval sociológiu, pracoval ako športový novinár a momentálne prispieva do týždenníka Le Nouvel Observateur. Má rád literatúru "plnú života", ktorá je potešením pre čitateľa. Stelesnením takejto literatúry je pre neho jeho spisovateľský guru, John Updike.
Hraj Francúzske loto online
Prekladu knihy do slovenčiny sa ujala Alexandra Pflimpflová, členka Obce prekladateľov, ktorá tiež pôsobila a pôsobí ako novinárka a redaktorka a editorka v niekoľkých českých nakladateľstvách (Magnet-Press, Mladá fronta, Paseka, Euromedia - klub, Euromedia - Odeon). Podľa údajov Obce prekladateľov jej doteraz vyšlo asi 20 prekladov av poslednej dobe sa sústreďuje na ocenenou francúzsku beletriu.
Pred samotným hodnotením prekladu by som rada poznamenala, že nejde o tradičnú kritiku. Ide skôr o malý experiment, ktorého cieľom je zistiť, či sa prekladateľka v určitom type texte "cítila" lepšie, než v inom. Pre tento účel som z knihy vybrala niekoľko úryvkov pre každý z troch typov textov: dialóg, text náročný na kultúrne prevod a popisný (lyrický) text vrátane incipitu. Kritika sa teda nevzťahuje na celú knihu.
... Po francúzsky?
Preklad začína už u názve knihy a grafického spracovania obálky. Ani jedno sa v tomto prípade príliš nepodarilo. "Život po francúzsky" sa mi javí ako nevhodný názov - neurčitý člen v názve originálu má dôležitú funkciu, pretože zdôrazňuje individualitu hlavného hrdinu, navyše protiklad indivíduum vs. kolektív je jedným z hlavných tém knihy. Slovenský názov evokuje silne idealizované klišé o pôžitkársky, uvoľnenom a neuspěchaný životnom štýle Francúzov. Použitie takéhoto klišé znamená hrubé zovšeobecnenie a presný opak onej jedinečnosti, ktorú nájdeme v názve originálu. Čeština síce neurčitý člen nemá, ale dal by sa simulovať číslovkou jedna: "Život jedného Francúza", "Jeden francúzsky život", atď
Prebal českého vydania je kompatibilný s českým názvom knihy, čo znamená, že je úplne nekompatibilný s prebalom originálu. Ten zobrazuje rodinu idúce v aute, má teda skôr intímne a osobné ladenie, úplne v súlade s dôrazom na individualitu onoho "jedného Francúza". Na českom prebale je pohľad do kaviarne, ktorý je zaostrený na šálku kávy a noviny na stolčeku v popredí; fotografie má zrejme evokovať parížskej intelektuálne prostredie. Rovnako ako u názve knihy i voľba motívu na prebale vychádza zo zavedeného klišé. Avšak pozorný čitateľ si bohužiaľ nemôže užiť ani to klišé - pri podrobnom preskúmaní prebalu možno zistiť, že cukor u kávy je jednoznačne českej proveniencie a noviny, hoci francúzske (Le Monde), majú v rohu ceruzkou vpísanú cenu v korunách. Je pochopiteľné, že za kúpou podobné fotografie netreba jazdiť do Francúzska, ale pri troche snahy určite nie je ťažké zamaskovať prvky slovenského prostredia.
Hraj Francúzske loto online
Incipit
Prvé vety knihy majú zásadnú úlohu, pretože čitateľa vťahujú priamo do situácie, kedy sa Paul dozvedá o smrti svojho brata. V celom odseku je dôležité udržať napätie originálu, čo sa najlepšie zaručí dôsledným prevedením dĺžky viet a starostlivým volením poriadku slov vo vete, aby dej gradoval tam, kde má. To sa prekladateľke podarilo:
"Mon père s'approcha d'elle, raccrocha le combiné et s'effondra à son tour dans le fauteuil de l'entrée. Il baissa la tête et sa mit à pleurer. Silencieux, terrifié, je demeurais immobile à l'extrémité de ce long Corridor. En me Tenant à distance de mes parents, j'avais le sentiment de retarder l'échéance, de me Preserver encore quelques instants d'une terrible nouvelle dont je devinais pourtant la teneur. Je restais donc la, debout, en lisière de la douleur, la peau brûlante et l'oeil aux aguets, observant la vitesse de propagation du malheur, Attendant d'être Souffle à mon tour "(s. 11).
"Otec išiel k nej, zavesil slúchadlo a sám sa zrútil do kresla pri dverách. Zvesil hlavu a rozplakal sa. Bol som ešte stále na opačnom konci dlhej chodby, stál som bez hnutia, potichu, vydesený. Ako som bol ďaleko od rodičov, mal som pocit, že odďaľuje tú neodvratnú chvíľu, že si ešte chránim pár okamihov, ktoré ma delí od strašné správy, ktorej obsah som však tušil. Tak som tam stále stál na pomedzí bolesti, s rozpálenými tvárami, a vytřeštěnýma očami sledoval, ako rýchlo sa šíri nešťastie, a čakal, až zasiahne aj mňa "(s. 9).
Prekladateľka sa vyhla aj nevhodnému kopírovanie francúzskeho menného vyjadrovaním do slovenčiny: "la vitesse de propagation du malheur", "ako rýchlo sa šíri nešťastie". Taktiež sa snažila pridaním slová "stále" zdôrazniť významový rozdiel nesený vo francúzštine striedaním minulých slovesných časov passé simple a imparfait: "je demeurais immobile à l'extrémité de ce long Corridor", "Bol som ešte stále na opačnom konci dlhej chodby"; " Je restais donc la "," Tak som tam stále stál ".
Dialógy
Základným predpokladom každého dobre preloženého dialógu je jeho mluvnost, plynulosť a prirodzenosť (vzhľadom k zobrazované situáciu a postavám), preto je opäť treba si dávať pozor na logickú stavbu vety, voliť správny register pre každú postavu a dobre dávkovať rôzne "vypchávkový" slová, ktoré dialógu k onej plynulosti dopomáhajú. Všeobecne možno povedať, že sa prekladateľka s týmito nástrahami dialógu vysporiadala, hoci sa občas nevyhla neprirodzenému kopírovanie francúzskych slov či slovosledného usporiadanie. Nasledujúce dva príklady sú z rozhovoru s vojakom v kasárňach na s. 61 originálu a 49 prekladu: "Tout le temps que dura notre altercation", "Po celý čas, čo trval náš spor" (lepšie by bolo napr "Celú dobu, čo trval náš spor / sme sa hádali ");" Non. Je nie descends pas. "," Nie. Ja dole nepôjdem. "(Prirodzenejšie by bolo" Nie. Nikam nepôjdem. "). Ďalšie príklady nájdeme v manželskej hádke na s. 279 originálu a 213 prekladu: "Tú as vu mes horaires?", "Videl si môj časový plán?" (Navrhujem "Videl si môj pracovný rozvrh?"); "Tú espères y trouver quoi ? "," Čo myslíš, že tam nájdeš? "(prirodzenejšie by bolo" Čo si myslíš, že tam nájdeš? ").
Prístup k prevodu dialogických pasáží možno ukázať na troch príkladoch, z ktorých každý je niečím špecifický. Prvým z nich je rodinná politická diskusia (hádka?) U štedrovečerná večera v roku 1962 (originál str. 26-28, preklad str 21-22). Tu je najväčším problémom veľké množstvo kultúrno viazaných výrazov. Osobne sa domnievam, že použitie odkazovacích horných indexov je konkrétne v dialógu rušivé a prekladateľ by sa mal snažiť kultúrno náročné narážky previesť inak. Hneď prvá veta dialógu obsahuje výraz "bougnoule", pejoratívny označenie zo severnej alebo všeobecne človeka inej farby pleti ako bielej. Prekladateľka zvolila prepis "buňul" s odkazom na vysvetlivky na konci knihy, čo sa mi zdá zbytočne zaťažujúce - napr slovo "farebný" by v danom kontexte bolo vyhovujúce. Avšak zoznam štyroch neznámych francúzskych mien o pár riadkov nižšie sa inak ako odkazom na vysvetlivky zrejme riešiť nedá. Príkladom dobrej stratégie je rozpisovaní skratiek FLN a OAS ako Fronta národného oslobodenia a Organizácia tajnej armády (s. 27 originálu a 21 prekladu). Spornú záležitosťou je nahradenie francúzskeho "Général" českým "generál" na strane 26 originálu a 21 prekladu - zástupnému výrazu pre známeho politika Francúzi totiž znamenajú, ale Česi si "generála" s konkrétnou postavou nespoja. Vhodnejšie by bola substitúcie vlastnom mene, "de Gaulle", aspoň pri prvej zmienke o ňom, vo zvyšku dialógu už sa dá pokračovať s familiárnějším "generál", ktoré je v rodinnej debate štylisticky vhodnejšie. V dialógu sú dve významové nezrovnalosti (obe na s. 26 originálu a 21 prekladu). Jednou z nich je "Tú parles comme l'autre Fils de Pute." (Preložené ako "Hovoríš ako ten čubčí syn."). Tu sa stratilo dôležité "autre", ktoré naznačuje, že hovorca považuje aj toho, na koho hovorí, za "čubčího syna". Česká verzia repliky je tak (najmä v kontexte rodinnej štedrovečernej večere) oveľa menej vyhrotená. Jednou z možností by bolo napr "Ty aj ten druhý čubčí syn hovoríte úplne rovnako".
Druhým zaškobrtnutím je nedôvodné prevedenie francúzskeho minulého času časom prítomným:
"Mais belle-Maman, tout le monde - et même les enfants - Sait que Votre général est un vrai Fils de Pute, qu'il a trahi un Peuple, un pays et fait fusiller ceux qui le défendaient. [...] Je veux dire qu'il a fait exécuter de vrais Français: Roger Degueldre, Claude Piegst, Albert Dovecar, Bastien-Thira, ça te dit Quelque Chose? ",
"Ale mamička, všetci - vrátane detí - vedia, že ten váš generál je naozaj čubčí syn, že zradil národ, krajinu a dáva strieľať tých, ktorí ho chráni [...] Chcem tým povedať, že dáva popravovať pravej Francúza: Roger Degueldre , Claude Piegst, Albert Dovecar, Bastien-Thiry6 ... hovorí ti to niečo? "
Správne malo byť "chránili" (lexikálne možno skôr "bránili") a "dal popraviť" - hoci Bastien-Thira bol popravený až po Vianociach roku 1962, a preto je v origináli minulý čas v podstate zle. Ťažko povedať, či sa "seknul" autor alebo to postave do úst vložil schválne, ale v každom prípade nejde o kolosálny hlúposť viditeľnú na prvý pohľad (typu "31. júna") av tom prípade by prekladateľka autora opravovať nemala.
Druhým dialógom je rozhovor Paula s poddôstojníkom, ktorý sa ho snaží donútiť, aby sa v kasárňach zúčastnil premietanie filmu. Rozhovor (s. 60-61 originálu, 48-49 prekladu) je zaujímavý najmä širokou škálou farebných urážok, ktorými vojak Paula častuje: "vopred de tá queue", "bâtard de tá mère", "tafiole", "espèce de suceur de bidet de merde "," sac à merde ". V českej verzii nájdeme výrazy "buzík", "bastard", "hajzel" a "Smraďoch", v porovnaní s pôvodným textom došlo k čiastočnému ochudobňovaniu kreativity. Medzi nadávkami padne aj invektívy "Michèle Mercier", ktorá by sa do slovenčiny dala previesť napríklad ako "markízy Angelika", vzhľadom k najslávnejšej úlohe tejto francúzskej herečky. Prekladateľka sa rozhodla v texte ponechať pôvodné meno, ktoré však pravdepodobne českému čitateľovi príliš nepovie.
Tretím dialógom je rozhovor Paula s Annou, ktorý odhaľuje, ako vzdialenie sú si (s. 278-280 originálu, 213-214 prekladu). Okrem dvoch prípadov zbytočného zlogičťování ("Nous partageons un Logement", "Iba bývame v jednom byte"; "je partage Quelque Chose avec eux", "niečo spoločné s nimi zdieľam") tomuto dialógu nie je moc čo vytknúť. Dojem z manželstva, ktoré sa nachádza na bode mrazu, je interpretovaný úspešne, aj vďaka použitiu fráz, ktoré sú pre partnerské hádky typické: "Buď tak hodný a nezačínaj znova", "Uvedomuješ si ...?", "O to predsa nejde ... - Ale isteže ide. "
Kultúrne súvislosti náročné na prevod
Pre ohodnotenie týchto pasáží sa hodí dlhší úryvok, v ktorom Paul popisuje politické udalosti, ktoré sa odohrali v čase jeho dospievania (originál s. 45-47, preklad s. 35-38). Na rozdiel od rodinnej debaty, ktorá bola tiež silne kultúrno zakotvená, nejde o dialóg, ale o opis, a preto je potrebné zvoliť iné kritériá hodnotenia. Text nemusí tak dokonale plynúť, možno teda použiť vnútorné vysvetlivky a odkazovací horné indexy. Avšak tento úryvok je až presýtený menami, dátami a udalosťami az tohto pohľadu je náročný aj pre čitateľa pôvodného textu, a preto je každé uskutočniteľné odľahčenia (napr. v podobe vysvetlivky či nahradení) pre slovenského čitateľa vítané až nutné a rozhodne sa netreba obávať toho , že by text stratil kultúrny kolorit.
Prekladateľka sa rozhodla ísť cestou výraznej exotizace (teda nevysvětlovat a nesnažiť sa zjednodušiť text použitím prostriedkov zo čitatelia bližšieho kultúrneho prostredia), čo je prístup možný a dnes hojne využívaný. Napriek tomu sa domnievam, že aj s ohľadom na túto koncepciu sú v texte miesta, ktoré prekladateľka nijako neupravovala a pritom vyžadujú väčšie prispôsobenie českému čitateľovi. Jedná sa najmä o španielska slová a frázy, ktorých význam francúzsky čitateľ vďaka blízkosti jazykov odtuší oveľa ľahšie: "La mano en la mano", "guérillero" (hraničný výraz, Čiech pozná slovo "guerilla"), "caudillo". V úryvku sa vyskytujú tri závažné významové nedostatky. Výraz "coup d'état" ("štátny prevrat") je z nevysvetliteľného dôvodu preložený ako "dobyvateľ výpad štátu", cigarety "gauloises bleues" chybne ako "svetlé gauloisku" a na úplnom konci úryvku je zbytočne použitý podmieňovací spôsob a opäť prítomný čas miesto minulého: "un bordel qui montait à la vitesse d'une mer d'Equinox, d'un Cheval au galop et qui faisait fuir ces ministres en complet veston, comprenant, mais un peu tard, que l'on nie négociait pas avec la mare. ";" taký bordel, ktorý sa valí rýchlosťou more za rovnodennosti alebo cválajícího kone a pred ktorým by utekali ministri vo svojich trojdílných oblekoch, pretože by pochopili, lenže trochu neskoro, že s prílivom a odlivom sa nekšeftuje "(správne malo byť "ktorý sa valil", "pred ktorým utekali", "pretože pochopili"). Ešte drobná poznámka ku slovnej zásobe - možno by bolo lepšie miesto "more za rovnodennosti" napísať "rovnodennostní búrka". Je však nutné podotknúť, že tam, kde situácia vyžadovala prevedenie obrazného vyjadrenia, si prekladateľka vždy poradila veľmi dobre: "pour que tous comprennent que les sentiers de la revolte étaient des Voies sans issue", "aby všetci pochopili, že cestičky odporu sú slepé uličky ";" qu'on lui taille sa vie au carry "," aby jej osekávali život podľa šablóny ".
Popisné (lyrickej) pasáže
V týchto pasážach je najdôležitejšie dobre reprodukovať estetickú funkciu originálu. Ide o miesta, ktoré priťahujú pozornosť k jazyku viac ako zvyšok knihy a kde autor ukazuje svoju invenciu. Prekladateľ môže byť o niečo kreatívnejšie, pretože by mal previesť hlavne "krásu" textu, samozrejme vždy s ohľadom na správnu mieru.
Pre analýzu som vybrala dva úryvky. Prvá z nich je na s. 122-124 originálu a na s. 95-96 prekladu. Popisuje Paulovu návštevu bratovho hrobu: ide o veľmi napätý a dôležitý okamih deje. Zo všetkých doteraz preberaných úryvkov je najlepšie zvládnutý. Neobsahuje takmer žiadne problematické miesta, či už z hľadiska významu, či prirodzenosti vyjadrovania, naopak sa v ňom nájde pár pekných riešenia:
"Et sa montre de plongée, étanche à dix metres, avec si sa AIGUILLES et son CADRAN fluorescents, avait-elle riešiš à cette profondeur du temps? Plutôt que d'accepter d'être envahi par une mare de chagrin, mon esprit élevait des digues fantômes en multipliant des questionnements stupides sur tous ces résidus humains. Petit à petit, ces REMPARTS de pudeur s'affaissèrent, balayés par un flot de larmes venu des eaux profondes de l'enfance "(s. 122-123).
"A čo jeho potápačské hodinky, vodotesné až do desaťmetrovej hĺbky, s ručičkami a svetielkujúcim ciferníkom, jestlipak odolali hlbine času? Skôr než by som pripustil, že som podľahol návale smútku, staval som v duchu prízračnej hrádze, vŕšili hlúpe otázky o pozostatkoch človeka. Pomaly, pomaličky sesedaly zábrany hanby, až je zmietol príval sĺz prúdiaci zo spodných vôd detstva "(s. 95).
Druhý úryvok je zo strán 201-205 originálu a 155-158 prekladu a opisuje Paulovo fotenie stromov. Paul je nimi úplne uchvátený, stromy tu vystupujú ako živé bytosti a ich popisu je venovaná veľká starostlivosť. Preklad tohto úryvku je podobne vydarený ako preklad predchádzajúceho úryvku, avšak niekoľko zádrhelů sa v ňom nájde. Jednak sú to dve nedbanlivostnej chyby na s. 202 originálu a na s. 155 prekladu, kde sú dva výpočty stromov, prvý nápadne dlhý (26 položiek), druhý o piatich položkách. V preklade každého z nich bola jedna položka ignorovaná. Ďalej nie úplne presvedčivým riešením je prevedenie "Quelques Promenades en lisière de Forêt ou au creux d'un Vallon suffisaient pour les repérer. Il n'y avait plus ensuite qu'à revenir le soir "ako" Stačilo párkrát sa prejsť pozdĺž lesa či údolím, a už som o nich vedel. Nezostávalo, než sa potom večer vrátiť "a" il y avait toujours un de ces ARBRES qui à lui seul englobait toute la majesté et les caractéristiques de son espèce, «s'imposait comme une Évidence et éclipsait La Foret». Il me suffisait d'installer mon TREPIED "ako" medzi stromy sa vždy našiel jeden, ktorý sám o sebe obsiahol všetok majestát a charakteristické rysy svojho druhu,, vnútil so svojou očividnosť a zatienil les '. Nezostávalo mi ako rozkročit statív "(stále s. 202 originálu a 155 prekladu). V oboch prípadoch by originál lepšie vystihlo spojenie vyjadrujúce význam "stačilo iba", nie "nezostávalo než". Posledná významové minela sa nachádza na konci inak veľmi zručne preloženého úseku. Vznikla pravdepodobne přeinterpretováním pôvodného významu:
"Les austères, habitués aux sols pauvres et à l'Economie des effets. Les inébranlables, véritables chateaux Forts végétaux enfichés dans le sol jusqu'au Royaume des morts. Les cossus, enfants des Terres grasses, regorgeant de Verdure, déployant leur Riche fourrure. Les rêveurs, le corps Maigre, si peu de ce monde et la tête toujours aux cieux. Les anxieux, les torturés, les noueux, enroulés sur leurs doutes séculaires. Les aristocrates, Droits comme des aj, légèrement dédaigneux, subtilement hautains. Les généreux, offrant leurs branches et leur Ombre sans compter. Les besogneux, alignés, occupés, travaillant sans relâche à arrimer les sols "(s. 203-204).
"Striedme, navyknuté chudobné pôde a šetrenia s jej darmi. Boli medzi nimi nebojsové, skutočné rastlinné pevnosti vhloubené do krajiny až do ríše mŕtvych. Bohatci, vzišli z úrodnej pôdy, oplývajúca listovím, rozvírající do strán svoj prepychový kožuch. Snílkovia s štíhlym trupom, tak málo z tohto sveta as hlavou stále v oblakoch. Úzkostlivci, pokrivenie, sukovití, schýlení vo svojich věkovitých pochybách. Aristokrati, vzpriamení ako aj, ľahko pohŕdaví, drobet povýšenie. Štedrí, ponúkajúci svoje vetvy a tieň bez obmedzenia. Nuzáci stojace v rade, ktorým iní zaberali miesto, a tak sa neustále snažili zachytiť sa v pôde "(s. 156-157).
Jednou z možných variantov by bolo napr "Nuzáci stojace v rade, zamestnaní tým, ako sa neustále snažili zachytiť v pôde."
Väčšie ako malé množstvo chýb
Pri porovnaní všetkých troch zvolených kategórií je vidieť, že sa prekladateľka najlepšie cíti tam, kde má voľnú ruku a môže sa kreatívne prejaviť. Preklady popisných častí (a incipitu) sú preto vydarenejšie ako preklady ďalších dvoch typov textu. Z dialogických pasáží občas "čouhá" francúzština a pasáže náročné na kultúrne prevod by si zaslúžili viac snahy o priblíženie textu českému čitateľovi.
Celkový dojem z prekladu bohužiaľ kazia pomerne časté významové chyby, ktoré prechádzajú všetkými tromi kategóriami a ktoré (ako je vidieť z podarených pasáží) v texte byť nemuseli. Otázkou je, či je na vine překladatelčina roztržitosť, časový stres či odbytu redakčnej práce.
