Aj napriek tomu, že obľuba francúzštiny v posledných rokoch vzrástla najmä vďaka nárastu populácie v afrických krajinách, ktoré bývali kolóniami Francúzska, v Európe je tento jazyk na ústupe.
Môžu za to predovšetkým úradníci únijných inštitúcií, ktorí sa stále s väčšou obľubou uchyľujú k angličtine alebo nemčine. Dehaybe sa nebojí zájsť tak ďaleko, že stav používanie francúzštiny v Bruseli označuje za "katastrofálny".
"Budúcnosť francúzštiny sa bude rozhodovať v Bruseli," hovorí Dehaybe a dodáva vysvetlenie, podľa ktorého Európska únia predstavuje jediný politický a ekonomický blok vo svete, v ktorom môže hrať francúzština významnejšiu úlohu.
To ale práve v poslednej dobe príliš neplatí. Dehaybe upozorňuje, že európske inštitúcie vyprodukujú len 12% textov, ktoré sú vo francúzštine, a to aj napriek tomu, že väčšina úradníckeho aparátu v EÚ pochádza z krajín, ktoré sú členmi OIF (11 členských krajín EÚ je buď plnoprávnymi členmi organizácie, alebo aspoň pozorovateľovi ).
Obavy o francúzštinu navyše vzrástli po tom, čo bola do čela novej diplomatickej služby EÚ (EEAS) menovaná Britka Catherine Ashton.
Jednotná mena, tak prečo nie jednotný jazyk?
Najväčší nočnou morou Rogera Dehaybeho je ale zavedenie "jednotného jazyka EÚ", ktoré by malo "zničujúci vplyv" na používanie francúzštiny vo svete. Keď bola zavedená jednotná mena euro, prečo by EÚ nepristúpila na jednotný jazyk, pýta sa Dehaybe a ako príklad uvádza prípad africkej Rwandy, ktorej vláda sa v roku 2008 rozhodla vo všetkých školách v krajine vymeniť hlavný vyučovací jazyk francúzštinu za angličtinu.
Ak sa niečo také stane i v EÚ, francúzsky jazyk stratí na svojej prestíži a prestane byť pomaly vo svete používa, argumentuje Dehaybe.
