10 dobrých dôvodov prečo sa učiť po francúzsky

1. Jazyk, ktorým sa hovorí po celom svete

Francúzsky hovorí viac ako 200 miliónov ľudí na piatich kontinentoch. Frankofónia združuje 68 štátov a vlád. Francúzština je po angličtine najviac vyučovaný cudzí jazyk a tiež deviaty najpoužívanejší jazyk na svete. Spoločne s angličtinou je to tiež jediný jazyk, ktorý je možné sa učiť vo všetkých krajinách sveta. Francúzsko má najväčšiu sieť kultúrnych inštitúcií v zahraničí, ktoré zabezpečujú kurzy francúzštiny pre viac ako 750 000 osôb.

2. Jazyk, ktorý pomáha nájsť si prácu

Znalosť francúzštiny a angličtiny je tromf, ktorý znásobí vaše šance na medzinárodnom trhu práce. Znalosť francúzštiny otvára dvere francúzskych spoločností nielen vo Francúzsku, ale aj vo všetkých frankofónnych krajinách (Kanada, Švajčiarsko, Belgicko a africký kontinent). Francúzsko je piatou najväčšou obchodnou mocnosťou sveta a prúdi do nej tretí najväčší objem zahraničných investícií a je teda významným hospodárskym partnerom.

3. Jazyk a kultúra

Francúzština je medzinárodným jazykom kuchyne, módy, divadlá, výtvarného umenia, filmu, tanca a architektúry. Vedieť francúzsky znamená získať možnosť čítať slávna diela francúzskej a frankofónnej literatúry, sledovať filmy a počúvať piesne v origináli. Francúzština je jazykom Victora Huga, Molièra, Leopolda Sendara Senghor, Edith Piaf, Jeana-Paula Sartra, Alain Delon alebo Zinedina Zidana.

4. Jazyk na cesty

Francúzsko je vďaka 70 miliónom turistov ročne najnavštevovanejšou krajinou na svete. So základnými znalosťami francúzštiny je oveľa príjemnejšie a jednoduchšie spoznať Paríž a jednotlivé francúzske regióny (od prívetivého Azúrového pobrežia cez drsné pobrežie Bretónska až po zasnežené vrcholky Álp), porozumieť kultúre, mentalite a francúzskemu spôsobu života. Francúzština je tiež veľmi užitočná pri cestovaní po Afrike, Švajčiarsku, Kanade, Monaku a Seychelských ostrovoch.

5. Jazyk pre štúdium na francúzskych univerzitách

Znalosť francúzštiny umožňuje študovať na slávnych francúzskych univerzitách a technických vysokých školách, ktoré sa radia medzi najlepšie vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie v Európe a vo svete. Študenti, ktorí ovládajú francúzštinu, môžu získať štipendium francúzskej vlády na postgraduálne štúdium vo Francúzsku vo všetkých dostupných odboroch a získať tak medzinárodne uznávaný diplom.

6. Jazyk medzinárodných vzťahov

Francúzština je zároveň pracovným aj oficiálnym jazykom Organizácie Spojených národov, Európskej únie, UNESCO, NATO, Medzinárodného olympijského výboru, Červeného kríža a mnohých medzinárodných právnych inštitúcií. Francúzština je taktiež jazykom troch miest, v ktorých sídlia európske inštitúcie: Štrasburgu, Bruseli a Luxemburgu.

7. Jazyk, ktorý otvára dvere do sveta

Po angličtine a nemčine je francúzština, nasledovaná španielčinou, tretím najpoužívanejším jazykom na internete. Znalosť francúzštiny umožňuje komunikáciu s frankofónnymi ľuďmi na všetkých kontinentoch a vďaka veľkým medzinárodným mediálnym staniciam, ktoré vysielajú vo francúzskom jazyku (TV5, France 24, Radio France Internationale), potom ponúka možnosť byť vždy dobre informovaný.

8. Jazyk, ktorý sa príjemne študuje

Francúzština je jazyk, ktorý sa ľahko naučí. Existuje mnoho učebníc, s ktorými sa francúzsky naučíte zábavným spôsobom, a to v akomkoľvek veku. Veľmi rýchlo sa dá tiež dosiahnuť úroveň, ktorá vám umožní vo francúzštine komunikovať.

9. Jazyk, ktorý vám uľahčí štúdium ďalších jazykov

Znalosť francúzštiny uľahčuje štúdium ďalších jazykov, predovšetkým románskych (španielčiny, taliančiny, portugalčiny alebo rumunčiny), ale tiež angličtiny, pretože viac ako polovica dnešnej anglickej slovnej zásoby pochádza z francúzštiny.

10. Jazyk lásky a rozumu
Učiť sa francúzsky predstavuje predovšetkým radosť zo štúdia krásneho, bohatého a ľúbozvučného jazyka, ktorý je často nazývaný jazykom lásky. Francúzština je tiež jazykom analytickým, ktorý utvára a rozvíja kritické myslenie, čo je veľmi užitočné pri debatách a vyjednávaniach.

Jazyk a jeho pôvod

Francúzština je románsky jazyk, ktorým sa hovorí najmä vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku, Kanade av mnohých krajinách v Afrike.

Pôvod

Prvopočiatky vývoja francúzštiny ako románskeho jazyka sú spojované s postupným prenikaním rímskeho vojvodcu Julia Caesara do Galie v rokoch 58 až 52 pred Kr Rimania so sebou priniesli svoj talent pre správu územia a ako víťazi sa ujali administratívy v krajine. Úradným jazykom sa stala latinčina (najmä vo forme hovorenej vulgárnej latinčiny).

Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, a to prevažne v hovorenej podobe na vidieku, sčasti aj v mestských domácnostiach.

Tento proces, ktorý sa označuje ako romanizácia, prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. Tzv. PROVENCAL, nárečie kraja Provence, je svojou výslovnosťou veľmi podobné taliančine.

Obdobie Germánov

Germáni prenikali na galské územia v neskorom staroveku. Vulgárne latinčina sa postupne vytráca a prežíva iba vo forme latinčiny klasickej, ktorá sa stala od roku 313 vyhlásením Milánského ediktu jediným jazykom bohoslužieb.

Krajina je relatívne roztrieštená a vyvíjali sa miestne nárečia (patois), z ktorých najvýznamnejšie je nárečie 'Île-de-France. Postupne sa utvárajú tri hlavné jazykové oblasti:

* Nárečie severu krajiny - la langue d'oi "l, označované podľa toho, že áno (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oi" l..
* Nárečie juhu krajiny - la langue d'oc, označované podľa toho, že áno (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oc. Nepatrí vlastne do francúzštiny, jazykoveda ho považuje za samostatný románsky jazyk, okcitánčina.
* Nárečie frankoprovensálske - le francoprovençal, vo východnej oblasti, v okolí miest Lyon, Ženeva a Grenoble. Nepatrí vlastne do francúzštiny, jazykoveda ho považuje za samostatný románsky jazyk, frankoprovensálštinu.

Vplyv germánskych jazykov na francúzštinu

* Vznik tzv h Aspire, ktoré má vplyv na viazanie slov. Zatiaľ čo v germánskych jazykoch sa hláska 'h' vyslovuje, vo francúzštine tomu tak nie je. V slovách s 'h' germánskeho pôvodu nemožno vykonávať Eliza (napr. le Havre / ləavʀ /, ale l'hôtel / lɔtɛl /).
* Vzniká charakteristický prízvuk francúzštiny (accent pointu), väčšinou na koncovej slabike slova. Pretože v germánskych jazykoch je prízvuk na prvej slabike, došlo k redukcii výslovnosti koncových slabík u pôvodných latinských slov. Tak napríklad z latinského slova tela sa vyvinulo francúzske 'toile' / twal / s tzv nemým e na konci.
* V románskych jazykoch je prídavné meno umiestené väčšinou za podstatným menom. Vďaka vplyvu germánskych jazykov možno niektoré krátke prídavné mená vo francúzštine nájsť pred podstatným menom (napr. un petit garçon).

Obdobie šírenia kresťanstva

V roku 496 si franský kráľ Chlodovik I. berie za ženu burgundskou kňažnú Klotildu a preberá aj jej katolícku vieru. Tak sa katolícke kresťanstvo stáva oficiálnym náboženstvom Franskej ríše. Znovu sa vracia vplyv latinčiny, ktorá sa vyvíja do rôznych nárečí.

Karol Veľký a počiatky francúzštiny

Ešte v období vlády Karola Veľkého sa nedá hovoriť o francúzštine ako také. Jazyk, ktorým sa v tej dobe hovorilo, bol zložený z mnohých nárečí a súhrnne ho francúzština označuje ako la langue ROMAINE. Karol Veľký dbal na šírenie kultúry a miloval klasickú latinčinu. Zakladal školy ako pre obyčajný ľud pri každej farnosti, tak školy pre vzdelanca pri každom kláštore, kde sa vyučovalo klasickej latinčine. Táto tradícia bohužiaľ po jeho smrti zanikla a mnoho škôl bolo zrušené a opustené. Z Anglicka si pozval mnícha Alquina, ktorého úlohou bolo postarať sa o znovuobjaveniu pravidiel klasickej latinčiny. Tá sa stáva jediným jazykom vzdelancov a jediným písaným jazykom. Pre tieto účely Karol Veľký vymyslel nové písmo, kapitálky (veľké písmená) a karolina (malé písmená).

Po smrti Karola Veľkého je treba krajinu rozdeliť medzi jeho vnukmi. Na tento účel vzniká Štrasburská prísaha, dokument, ktorý ako prvý v písomnej podobe dokladá podobu starej francúzštiny (la langue ROMAINE).

Jazyk, ktorý vďaka šíreniu kultúry vzniká v období karolínska renesancia, sa vo francúzštine nazýva la langue franque alebo la langue francienne, teda základ modernej francúzštiny.

Zmeny jazyka v tomto období

Obnova klasickej latinčiny mala vplyv predovšetkým na slovnú zásobu. Vnikajú tzv dubleta, teda dve slová rôzne pravopisné i fonetickej formy, ktoré pochádzajú z rovnakého latinského základu. Príčinou je dvojaký podoba latinčiny. Vulgárne latinčina, ktorú používal prostý ľud, dala za vznik jednému tvaru, vznikajúcemu prirodzenou cestou, a latinčina klasická, ktorú používali vedci, dala za vznik druhému tvaru. Tieto slová vznikala umelo a vypĺňala medzery v slovnej zásobe, ak bolo potrebné popísať nový jav. Napr. z latinského hospital vzniklo prirodzeným vývojom Hotei (hostiteľ) alebo hôtel (hotel) a umelo bolo vytvorené Hôpital (nemocnice).

Zmeny v pravopise:

* Zmena spoluhlásky c na spřežku ch / ʃ / (napr. z latinského castelum vzniká château)
* Spoluhláska 's' v niektorých prípadoch mizne pred samohláskami, namiesto nej sa nad samohláskou píše circonflex ^ (napr. z latinského insula vzniká île - ostrov)
* V pravopise miznú spoluhláska 'l' a mení sa na spřežku 'au' / o /, ktorá sa v mnohých prípadoch už ani v latinčine zasahoval (napr. z latinského auba vzniká Aube - úsvit)