Doping na podporu francúzštiny vo svete

Prvé celosvetové fórum o francúzštine začalo v pondelok v kanadskom Québecu. Jeho cieľom je posilniť jazyk Molièrův vo svete, ktorému vládne angličtina.

"Môžem vám povedať, že francúzština si vedie dobre, že sa jej hovorí a učí sa na piatich kontinentoch, že počet ľudí, ktorí jej hovoria, stúpa a že sľubnú budúcnosť má najmä v Afrike," povedal Abdou Diouf, generálny tajomník Medzinárodnej organizácie frankofónnych krajín (OIF), ktorá združuje viac ako šesť desiatok francúzsky hovoriacich štátov. "Ale okrem týchto povzbudzujúcich údajov vieme aj o oveľa smutnejších faktoch," dodal.

Kanadský minister pre frankofóniu Denis Coderre a šéf OIF Abou Diouf na rokovaní v Quebecu. Žiadny jazyk podľa neho nemôže prežiť v izolácii, a preto by sa nemali uzatvárať hranice pre tých, ktorí hovoria po francúzsky, študujú jazyk a chcú si ho zdokonaliť v inej krajine, uviedol v úvodnom prejave, ktorý sledovalo viac ako tisíc delegátov vrátane premiéra Kanady aj frankofónnej provincie Québec či starostu Paríža.

Svetové fórum francúzskeho jazyka sa bude konať do piatku a očakáva sa, že sa ho okrem oficiálnych činiteľov zúčastní aj umelci či podnikatelia. Diskusia sa sústredí na štyri základné témy: ekonomiku, kultúrny priemysel, miesto francúzštiny v digitálnom svete a koexistenciu jazykov.

Rokovania zástupcov frankofónnych krajín v Saint Etienne (2007). Podľa OIF je v súčasnosti asi 220 miliónov francúzsky hovoriacich ľudí po celom svete.

Do roku 2050 by však ich počet mohol podľa prepočtov stúpnuť na viac ako 700 miliónov, z ktorých 80 percent bude žiť v Afrike.

V niektorých krajinách sa ale francúzštine stavajú inštitucionálne prekážky. Francúzština bola napríklad v Rwande dlho druhým oficiálnym a prvým západným jazykom. Predvlani ale vláda rozhodla, že s povinnou výučbou tohto jazyka sa končí a nahrádza ho angličtina. Vysvetlenie je jednoduché. Dnešné rwandská elita žila dlho v exile v anglofónnych krajinách a francúzsky väčšinou nevie, preto tento jazyk jednoducho škrtla.

Osud francúzštiny drží v rukách Brusel

Francúzštine možno čoskoro odzvoní. Aspoň si to myslia Roger Dehaybe z Medzinárodnej organizácie frankofónie (OIF), v ktorej zasadajú krajiny, ktoré spája láska ku všetkému francúzskemu (vrátane jazyka).

Aj napriek tomu, že obľuba francúzštiny v posledných rokoch vzrástla najmä vďaka nárastu populácie v afrických krajinách, ktoré bývali kolóniami Francúzska, v Európe je tento jazyk na ústupe.

Môžu za to predovšetkým úradníci únijných inštitúcií, ktorí sa stále s väčšou obľubou uchyľujú k angličtine alebo nemčine. Dehaybe sa nebojí zájsť tak ďaleko, že stav používanie francúzštiny v Bruseli označuje za "katastrofálny".

"Budúcnosť francúzštiny sa bude rozhodovať v Bruseli," hovorí Dehaybe a dodáva vysvetlenie, podľa ktorého Európska únia predstavuje jediný politický a ekonomický blok vo svete, v ktorom môže hrať francúzština významnejšiu úlohu.

To ale práve v poslednej dobe príliš neplatí. Dehaybe upozorňuje, že európske inštitúcie vyprodukujú len 12% textov, ktoré sú vo francúzštine, a to aj napriek tomu, že väčšina úradníckeho aparátu v EÚ pochádza z krajín, ktoré sú členmi OIF (11 členských krajín EÚ je buď plnoprávnymi členmi organizácie, alebo aspoň pozorovateľovi ).

Obavy o francúzštinu navyše vzrástli po tom, čo bola do čela novej diplomatickej služby EÚ (EEAS) menovaná Britka Catherine Ashton.

Jednotná mena, tak prečo nie jednotný jazyk?

Najväčší nočnou morou Rogera Dehaybeho je ale zavedenie "jednotného jazyka EÚ", ktoré by malo "zničujúci vplyv" na používanie francúzštiny vo svete. Keď bola zavedená jednotná mena euro, prečo by EÚ nepristúpila na jednotný jazyk, pýta sa Dehaybe a ako príklad uvádza prípad africkej Rwandy, ktorej vláda sa v roku 2008 rozhodla vo všetkých školách v krajine vymeniť hlavný vyučovací jazyk francúzštinu za angličtinu.

Ak sa niečo také stane i v EÚ, francúzsky jazyk stratí na svojej prestíži a prestane byť pomaly vo svete používa, argumentuje Dehaybe.